HISTORICKÉ DOKUMENTY


dokumenty, které by neměly být zapomenuty

 

 

Výnos Adolfa Hitlera o zřízení Protektorátu Čechy a Morava, uveřejněný ve Sbírce zákonů a nařízení č. 75/1939 ze dne 16.3.1939

 „Po tisíc let náležely k životnímu prostoru německého národa českomoravské země. Násilí a nerozum vytrhly je svévolně z jejich starého historického okolí a posléze jejich zapojení do umělého útvaru Česko-Slovenska vytvořily ohnisko stálého neklidu. Od roku k roku zvětšovalo se nebezpečí, že z tohoto prostoru – jako již jednou v minulosti – vyjde nové nesmírné ohrožení evropského míru. Neboť česko-slovenskému státu a jeho držitelům moci se nepodařilo organizovati rozumně soužití národních skupin, v něm svémocna spojených, a tím probuditi a zachovati zájem všech zúčastněných na udržení jejich společného státu. Prokázal však tím svou vnitřní neschopnost k životu a propadl proto nyní také skutečnému rozkladu. Německá říše nemůže v těchto dnech, pro její vlastní klid a bezpečnost, stejně jako pro obecné blaho a obecný mír tak rozhodně důležitých oblastech trpěti žádné trvalé poruchy. Dříve nebo později musela by nésti nejtěžší důsledky jako mocnost dějinami a zeměpisnou polohou nejsilněji interesovaná a spolupostižená. Odpovídá tudíž příkazu sebezáchovy, jestliže Německá říše jest rozhodnuta zasáhnouti rozhodně k zajištění základů rozumového středoevropského řádu a vydati nařízení, která z toho vyplývají. Neboť dokázala už své tisícileté dějinné minulosti, že díky, jak velikosti, tak i vlastnostem německého národa jediná jest povolána řešiti tyto úkoly“.

 

 

Tiso pápežovi Piovi XII.

Ospravedlnenie opatrení slovenskej vlády. Odpoveď na pápežov telegram č. 101 z 29. októbra 1944.
 

Bratislava 8. novembra 1944

So synovskou oddanosťou a úprimnou vďačnosťou som prijal posolstvo Svätej Stolice ako znak otcovskej starostlivosti Svätého Otca o náš slovenský národ, ktorú sme už toľko razy pocítili.
Vedený týmto citom a tiež pamätlivý na svoj kňazský stav so všetkou pokorou oznamujem:
Nám nepriateľská propaganda zveličuje chýry o krutých opatreniach vlády Slovenskej republiky, protiviacich sa princípom ľudskosti a spravodlivosti, voči osobám pre ich národnosť a rasu.
Naproti tomu je pravda, že v priebehu piatich rokov trvania našej nezávislosti nebol vznesený ani jeden rozsudok smrti. Politické zmeny tak zo 6. októbra 1938, ako aj to 14. marca 1939, ale aj posledné inkriminované opatrenia vlády, sa uskutočnili bez preliatia jedinej kvapky krvi. To, že vláda poslala domov Čechov, ktorí boli na Slovensku zbytoční, a že židov uvoľnila na práce do Nemecka, kam poslala na práce aj veľký počet Slovákov, nemožno pripísať vláde na ťarchu.
Vláda Slovenskej republiky neuskutočnila inkriminované akcie proti Čechom a židom pre ich národnú alebo rasovú príslušnosť, ale z povinnosti brániť svoj národ proti nepriateľom, ktorí po stáročia zhubne pôsobili v jej lone, - a to tak, že aj v nie malom počte a sú dobre, ba dokonca veľmi dobre situovaní. Tým vláda dokázala, že vo svojich opatreniach nevybočila z cesty ostražitého riadenia oprávnenej starostlivosti o obranu a zabezpečenie národnej, sociálnej a kultúrnej existencie svojho národa.
Je potrebné ešte poznamenať, že Česi a židia, ktorí sa mali počas piatich rokov existencie Slovenskej republiky dobre, koncom augusta tohto roku sa otvorene spojili s nepriateľskými parašutistami rôznych národností, ktorých zhodili na Slovensko zo vzduchu a začali otvorenú vzburu proti Slovenskej republike. Malé, nečakane a nespravodlivo napadnuté Slovensko, neschopné ubrániť sa samo, požiadalo o pomoc svojho ochrancu, vládu Nemeckej ríše. Preto od tých čias majú akcie na Slovensku vojenský, vojnový charakter, odohrávajúc sa mimo sféry moci slovenskej vlády a takisto mimo jej zodpovednosť. Dokazuje to znenie verbálnej nóty slovenskej vlády zaslanej nemeckej vláde vo veci akcii.
Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktoré nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto "vina" je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou.
Vždy sa usilujem o city a názory zhodujúce sa s kňazskou dôstojnosťou a svedomím, pretože nielen ja, ale aj ostatní slovenskí kňazi v politickej službe vidíme osobitný spôsob pastorálnej starostlivosti, ktorej užitočnosť najlepšie dokazuje stav cirkvi na Slovensku.
Úsilie nepriateľov z našej činnosti vykonštruovať príčinu znevažovania cti kléru a cti cirkvi pred svetom, je naskrze farizejské. Najvyššou ozdobou láskavej matky cirkvi je, že ona sama poveruje svojich kňazov, aby slúžili malým národom, teda sama cirkev si váži malé národy a neponecháva ich napospas dravým vlkom. Kňaz ochranca a robotník svojho ľudu istotne prekáža tým, čo by chcel malé národy pohltiť a vykorisťovať.
Svätý Otče! So synovskou úctou a s najhlbšou oddanosťou svätej cirkvi rímskej vyhlasujem: Česť a dobré meno kléru a láskavej matky cirkvi je zároveň najvyššou cťou mojou a slovenského národa. Ostaneme verní nášmu heslu - za Boha, za národ - aby sme pred očami Svätého Otca boli vždy hodní jeho dobrotivosti a otcovskej lásky.
Ostávam s bozkom sv. Petra, najpokornejší syn. Dr. Jozef Tiso, kňaz.
 


Poznámka Msgr. Tardiniho: 24. 12. 1944 videl Sv. Otec

 

ZPĚT